sep 052018
 

Trinásty ročník piešťanského festivalu ostáva verný dôležitým programovým sekciám. Jednou z nich je sekcia Čo dom dal, v ktorej Cinematik prinesie výber slovenských filmov, dokončených počas ostatného kalendárneho roka.

Logo festivalu Cinematik

Zárukou kvalitného výberu sú hneď tri slovenské premiéry. Jednou z nich je snímka Pivnica v réžii ruského režiséra Igora Voloshina a Cinematik ju uvedie v exkluzívnej slovenskej predpremiére a zároveň vo svetovej premiére. V hlavnej mužskej úlohe sa predstaví francúzska hviezda svetového formátu, známa napríklad z filmov Magická hlbočina či Európa – Jean Marc-Barr. Slovenské zastúpenie v ďalších úlohách predstavujú herci Jana Oľhová, Milan Ondrík a debutujúca herečka a študentka VŠMU Simonetta Hladká. Príbeh filmu sa sústreďuje na manželstvo Milana a Táni, ktoré je v troskách. Keď sa však stratí ich násťročná dcéra, osobné problémy musia ísť bokom.

Slovenská novinka z roku 2018 Kapela bude mat tiež svoje prvé uvedenie práve na Cinematiku. Zobrazuje zrod hudobnej skupiny v náročných podmienkach na pôde rómskej osady na východnom Slovensku. Docudrama kombinuje inšpiratívny príbeh a láskavý humor. Ide o voľné pokračovanie filmu Všetky moje deti.

Treťou potvrdenou slovenskou premiérou je film debutujúceho Adama Sedláka Domestik. Hlavný hrdina príbehu Roman je vrcholový cyklista túžiaci po vlastnom veľkom úspechu, mimo pokynov vedenia tímu. Chce dosiahnuť dokonalého tréningu a do bytu si nechá nainštalovať kyslíkový stan napriek nesúhlasu manželky Šarloty, ktorá márne túži po dieťati. Dokáže ešte Roman zastaviť rozpad vlastného tela a rodiny? V hlavných úlohách psychologickej česko-slovenskej drámy sa predstavia Jiří Konvalinka a Tereza Hofová.

Okupácia 1968

Sekcia prinesie aj kvalitnú novinku pätice režisérov, na ktorom sa Slovensko podieľalo koprodukčne (Peter Kerekes). Stotridsať minútový dokument Okupácia 1968 prináša pohľad na túto historickú udalosť z perspektívy okupantov. Spoločný projekt ponúka subjektívne názory vojakov spriatelených vojsk Varšavskej zmluvy a prezentuje ich konkrétnu úlohu v čase okupácie Československa. Svetovú slávu si zažil študentský krátkometrážny film režisérky Martiny Buchelovej Magic Moments, ktorý premietli na festivale v kanadskom Toronte. Citlivo zachytáva dospievanie dvoch sestier počas jedného dňa. Ďalšou snímkou v zozname je Po sezóne, ktorá pojednáva o histórii legendárnej budovy Machnáč v Trenčianskych Tepliciach.

Pravidelnou súčasťou Cinematiku je tiež sekcia slovenských dokumentov pomenovaná Cinematik.doc. Tento rok premietne magickú sedmičku filmov, z ktorých každý prináša svoju osobitú a súčasne dôležitú tému. O deťoch s Downovým syndrómom, konkrétne o trinásťročnej Dorotke, hovorí snímka Niečo naviac. Film Adama Hanuljaka Prípad Kalmus sleduje príbeh výtvarníka so špecifickým prístupom k životu a umeniu, a jeho reálny boj s veternými mlynmi našej súčasnej spoločnosti. Vo festivalovej sekcii slovenských dokumentov nemôže chýbať ani novinka režiséra Pavla Barabáša. Vo svojom cestopisnom filme Vábenie výšok sa tentoraz venuje histórii horolezectva na Slovenska.

Vábenie výšok

Dokumentarista Marek Kuboš po dlhšej tvorivej prestávke vytvoril snímku Posledný autoportrét, v ktorej reflektuje sám seba – seba ako syna, umelca ale aj obyčajného človeka. O zaujímavej a neprebádanej časti našej histórie hovorí dokumentárny film Smutné jazyky v réžii Anny Gruskovej. Venuje sa otázke prítomnosti Karpatských Nemcov na Slovensku.

Poslednú dvojicu sekcie tvoria filmy zaoberajúce sa významnými a súčasne kontroverznými osobnosťami politického a kultúrneho života. V prvom prípade ide o dokument Patrika Lančariča Válek. Režisér portrétuje významného slovenského básnika a zároveň bývalého ministra kultúry Miroslava Válka. Lančarič sa filmovým portrétom venoval aj v minulosti. Zrežíroval portrét hudobníka Hrana – štyri filmy o Marekovi Brezovskom, ktorý na 9. ročníku Cinematiku získal ocenenie Cinematik.doc pre najlepší dokumentárny film. Podobne s archívnym materiálom pracuje aj režisérka Tereza Nvotová v celovečernom dokumente Mečiar. Vo filme zobrazila bývalého predsedu vlády SR Vladimíra Mečiara ako aj rozporuplné obdobie počas politikovho pôsobenia vo vláde. Zábermi a rozhovormi, ktoré nastriháva so svojimi domácimi videami z detstva, chce Mečiara priblížiť najmä mladému divákovi.

Festival Cinematik nezabúda ani na veľké filmové legendy. Špeciálnou sekciou si pripomenie len pred pár mesiacmi zosnulého slovenského režiséra Juraja Herza. Premietať sa budú jeho tri diela, dnes už kultové klasiky, Spalovač mŕtvol (1968), Petrolejové lampy (1971) a Morgiana (1972).

13. MFF Cinematik sa uskutoční v Piešťanoch v dňoch od 11. do 16. septembra 2018.

 

Zdroje: tlačová správa – cinematik.sk, webnoviny.sk, partymenu.eu, knižnica.sk

aug 072018
 

Výborná atmosféra, skvelá zábava a zmes všetkých hudobných žánrov! Červenícke slávnosti spevu, hudby a tanca vstupujú v tomto roku do 53. sezóny a opäť prinesú unikátny program, ktorý si môžeš už 10.-11.8.2018 vychutnať aj ty.

Na festivale v Amfiteátri Červeník zahrajú obľúbenci IMT Smile, legendárny Peter Nagy so skupinou Indigo, speváčka Zuzana Smatanová, kapely HEX, Tublatanka, Polemic, Žoči Voči, Slobodná Európa, King Shaolin, Jelen, Bystrík Banda, Marián Greksa a Delykvenc, Malý Pric, The Chronic Sleepers či Symfobia.

Plagát festivalu

Jedným z najväčších lákadiel je práve skupina IMT Smile, na ktorú sa tešia návštevníci všetkých vekových kategórií. Ivan Tásler s kapelou totiž hranie pod holým nebom obľubuje a najmä na koncertoch tohto typu to spoločne vždy naplno rozbalia.

„Hrať vonku je úplne iný pocit a hlavne v lete. Ja to mám veľmi rád a veľmi si to užívam. Každý rok si urobíme čas s kapelou, aby sme hrali a nie aby sme dovolenkovali. Pre našu skupinu je to podstatné. Na Červeníku sme hrali veľakrát. Mám rád akcie, ktoré na prvý pohľad vyzerajú ako tie menšie, ale moja skúsenosť je, že o to sú srdečnejšie. Užívam si miesta, kde je dobrá nálada, kde sa ľudia chodia baviť. Návštevníci festivalu Červeník sú skvelí, majú chuť sa zabávať a atmosféra v publiku tu bola vždy fantastická,“ hovorí o festivale Ivan Tásler z IMT Smile.

IMT Smile

IMT Smile zakončili nedávno vlastnú Amfiteater tour po Slovensku a v auguste sa chystá nahrávať nový, v poradí už 11-ty album. Medzitým ale zahrá na niektorých festivaloch a nevynechá ani Červeník.

„Zahráme naše najväčšie hity, nie sme typ kapely, ktorá by ich vynechávala. Práve naopak, máme radi, keď sa ľudia dočkajú aj tých piesní, na ktoré sa tešia. Určite zahráme „Opri sa o mňa“ alebo „Sokoly“. Teším sa na každé jedno hranie a priznám sa, nechávam si trochu slobody, aby som si mohol vybrať nejakú vec, ktorá mi napadne v tej danej situácii a nálade na pódiu,“ priznáva Ivan Tásler.

Hranie pod holým nebom miluje aj rocková kapela Zoči Voči, ktorá nedávno oslávila 13 rokov fungovania s albumom s názvom „13“.

Na tomto výbornom festivale sme boli už štyrikrát. Hrali sme podvečer, v hlavnom hracom čase a aj večer po headlinerovi, takže sme si už vyskúšali na tomto festivale asi všetko.  A vždy mal koncert pre nás veľké čaro, hlavne v tom, že sa odohráva v zaujímavo riešenom amfiteátri. Pred pódiom je veľká plocha pre ľudí, ktorí sa chcú poriadne vyskákať v dave. Až potom sa dvihnú miesta na sedenie, ktoré pekne uzatvoria dookola divácky priestor. A preto tu vznikajú aj perfektné fotky kapiel rovno z pódia,” chváli festival bubeník kapely Zoči Voči Vlado Kovár.

Zoči Voči

Zoči Voči zahrajú zmes osvedčených hitov ako napríklad “Čerešne”, “Stratený” či “Láska – Nenávisť”. Z nového albumu sa môžu fanúšikovia tešiť na tvrdšie veci, ktoré zaručia skladby “Negatív” alebo “13. Komnata”. Na svoje s prídu všetci, pretože zahrajú aj akustické skladby napríklad “Nad Prahou”.

Neváhajte a príďte si vychutnať letnú atmosféru zmiešanú s kvalitnou hudbou už 10.-11.8.2018 do Červeníka! Vstupenky je stále možné zakúpiť v sieti Ticketportal.sk.

Zdroje: tlačová správa, Pavol Karell, Lenka Belusk

júl 062018
 
Viac o mne

Andrej Brník

Mám rád to čo robím a čo robím sa snažím robiť na 100%. Niekedy je to so mnou síce na nevydržanie, ale aj napriek tomu si myslím, že som celkom spoločenský.
Viac o mne

Michal Ďuriš (24) je filmový režisér zo Slovenska. Pochádza z alternatívnej divadelnej rodiny, ktorá formovala jeho záujem o umenie už v rannom veku. V roku 2014 bol prijatý na magisterský odbor – filmovú a televíznu réžiu na akadémii múzických umení v Bratislave. V Karlových Varoch bol zaradený so svojím filmom do kategórie top 10 filmov Prvého podania ako jediný zo Slovenska a z Česka.

Ako režisér máš za sebou študentské a krátkometrážne filmy. Tvoja novinka Hrejivá komédia o depresii, šialenstve a nesplnených snoch nie je výnimkou. Baví ťa viac točiť krátkometrážne filmy alebo to berieš ako prípravu na väčší projekt?

,,V podstate oboje. Vždy je to príprava na väčší projekt ale veľmi ma baví nakrúcať krátke filmy. Často je to omnoho ťažšie ako natočiť celovečerný film. Pretože sa musíš snažiť všetko obsahovo koncentrovať do krátkych minút a nemáš čas na žiadnu vatu.

Samotný názov filmu napovedá, že v ňom budú prvky komédie. Pod pojmami depresia a šialenstvo si ale ťažko predstaviť zábavu. Ako náročné bolo do filmu vniesť humor, aby sa divák vo výsledku necítil dotknutý?

,,Ono to veľmi záleží. Ja osobne nemám rád filmy, pri ktorých presne vieš, či pozeráš komédiu, drámu a podobne. Moje najobľúbenejšie filmy sú tiež podobného rázu. Páči sa mi na tom, že ak je človek cynický, dokáže sa zasmiať a keď je človek sentimentálny, tak je vo výsledku pohoršený.

Kto ti pomáhal s prípravou tejto snímky?

,,Podporil ma audiovizuálny fond a nejaké financie boli aj zo školy.

Čo bolo z tvojho pohľadu na celom natáčaní najťažšie a ako dlho trvalo?

,,Asi dotiahnuť niektoré scény z hereckého a režisérskeho hľadiska, aby to bolo presne ako chceš. A potom skombinovať časy s hercami a využiť naplno celý deň. Máš zaplatenú techniku, hercov, priestory, vždy je to veľmi náročné skombinovať. Samotné natáčanie trvalo 6 dní.

Ako si sa dostal ku Adriánovi Jastrabovi?

,,Máme veľa spoločných známych z Banskej Bystrice a keď som začal riešiť kasting, skloňovalo sa jeho meno. Adrián narozdiel od iných hercov vstúpil do natáčania až v priebehu. Dokázal sa však perfektne aklimatizovať a veľmi sme si rozumeli.

Miško prišiel na rozhovor so zaujímavým predmetom (viď foto). Čo to je za ,,tyčku” a prečo ju má? Viac v nahrávke.

      Michal Ďuriš o predmete, s ktorým prišiel na rozhovor

Podarilo sa ti na festivale vidieť aj iné prezentované filmy?

,,Videl som filmy kolegov z mojej kategórie, ale pre nabitý program, ktorý tu máme je to veľmi náročné stihnúť.

Máš už v pláne natáčanie ďalšieho filmu, a ak áno, o čom bude?

,,Samozrejme, momentálne sa nachádzame v predprodukčnej fáze natáčania celovečerného filmu. Bude zasadený do deväťdesiatych rokov a sleduje rodinu na periférii väčšieho mesta. Bude zložený z viacerých dejových liniek a celkovo mapuje atmosféru postkomunistickej krajiny, ktorá prešla do pseudodemokratickej. Nie je to však hlavnou dominantou filmu, skôr je to tam prítomné a slúži na zvýraznenie dobovej atmosféry. Hlavnou témou bude ale ľudský život, ich strachy, radosti, žitie a znovu-nadobúdanie konceptu slobody.

Inšpirovali ťa pri tvorbe aj snímky ako Únos a Mečiar, alebo si tento námet vytváral nezávisle od seba?

,,Koncept som mal už predtým a vznikalo to nezávisle. Ten film by fungoval aj vtedy, ak by som z neho vymazal všetky politické kontexty, taktiež to funguje na psychologickej báze, ale je to tam ako kulisa.

V posledných rokoch sa začali vytvárať aj u nás originálne celovečerné snímky a začína sa do nich aj investovať. Vnímaš to podobne?

,,Určite áno. Už len samotný počet filmov, ktoré vznikajú rapídne stúpa. Takže áno, začína sa do toho investovať.

Bol by si ochotný natočiť film aj pre komerčnú televíziu, respektíve pre kohokoľvek?

,,Trochu to súvisí aj s touto tyčou, ktorú so sebou nosím. Zmenil som si prácu aj z toho dôvodu, že nechcem a nebudem natáčať komerčne. Vôbec ma to nenapĺňa, naopak ma to ničí a ja potrebujem mať tvorivú slobodu. Čiže by to veľmi záležalo od témy a rovnako aj od toho, akú tvorivú slobodu by som mal.

Pri natáčaní vychádzaš z reálneho života alebo je to skôr fikcia?

,,Určite z reálneho života. Niekedy dokonca zámerne vyvolávam situácie, ktoré potrebujem dostať do filmu aby som mal referenciu.

Spomínal si, že máš rád skôr európsku produkciu, platí to celoplošne? Môžeš menovať filmy a režisérov, ktorých obľubuješ?

,,Z režisérov je to určite Andrej Tarkovskij alebo Richard Linklater, ktorý prišiel do Karlových Varov. Z filmov mám veľmi rád Gummo z roku 1997.

Keď sme pri Linklaterovi, svoj film Chlapčenstvo nakrúcal dvanásť rokov. Vedel by si si predstaviť, že by si v budúcnosti pracoval na podobnej snímke?

,,Viem si to predstaviť, pretože mám rád, keď môžem film natáčať s istými odstupmi. Vždy si potom sadnem, pozriem sa čo som natočil a premyslím si jednotlivé scény.

foto: Dominika Petráková, Jakub Kňažko

text, edit: smarty, Michal Horváth

júl 042018
 
Viac o mne

Andrej Brník

Mám rád to čo robím a čo robím sa snažím robiť na 100%. Niekedy je to so mnou síce na nevydržanie, ale aj napriek tomu si myslím, že som celkom spoločenský.
Viac o mne

Tono Stano (58) patrí medzi 10 najlepších fotografov na Slovensku. Narodil sa v Zlatých Moravciach a študoval na FAMU v Prahe. Preslávil sa predovšetkým portrétmi slávnych celebrít a osobností, akými sú Morgan Freeman, Miloš Forman či Scarlett Johansson. Od roka 1994 je neoddeliteľnou súčasťou filmového festivalu v Karlových Varoch. Okrem iného je tiež autorom hlavnej ceny festivalu, ktorú organizátori udeľujú pre najlepší film – sošky Krištáľový glóbus.

Získali ste veľa ocenení, fotili ste rôzne celebrity. Ako ste sa dostali k ich foteniu?

,,Ono to malo celkom zaujímavý priebeh. Oslovil ma Jiŕí Bartoška s tým, aby som vytvoril scenár, ako by sme o festivale v Karlových Varoch dali vedieť. Spočiatku som pracoval na rôznych spotoch a propagačnej kampani. V tej dobe som chcel na prvú kampaň použiť historické portréty, ktoré boli z predošlých 30 ročníkov a zistil som, že nevzniklo nič. Povedal som si, že sa to musí zmeniť a musíme začať robiť portréty osobností, ktoré tam sú. Pretože po skončení festivalu je to jediné, čo ostáva ako taká nehýbajúca sa pamiatka. Takže hneď na prvom ročníku pod Bartoškom v roku 1994 som ich spravil päť.

Ako vznikol návrh ceny, ktorá sa odovzdáva v Karlových Varoch?

,,Spočiatku mal festival krištáľovú oblátku, ktorá sa odovzdávala v krabici na kinofilm. Niekoľkokrát sa ale stalo, že si ju výherca dal pod podpazušie, no počas podávania rúk na ňu zabudol a spadla mu na zem. S Jiřím Bartoškom sme sa o tom neskôr bavili a povedal mi, aby som skúsil navrhnúť novú cenu pre jeho prvý ročník vedený pod ním v roku 1994. Pôvodne sme skúšali osloviť viacero sochárov, chodili sme za nimi a pozerali sa na ich návrhy, no každý z nich sa snažil do tej sochy až príliš vtesnať svoj rukopis. V tíme spolu s Alešom Najbrtom, Cabaním sme sa dohodli, že každý z nás urobí vlastný návrh. Nakoniec sa vybral návrh, ktorý som spravil ja a zrealizoval sa do súčasnej podoby. Mali sme ale napríklad aj návrhy na to, aby sa táto cena mohla otáčať. Ja som si dokonca prial, aby sa táto cena stala súčasťou festivalu prirodzene, akoby len bola zaprášená a niekto ju vytiahol. Problém bol, že sa k tejto cene začali hlásiť rôzni ľudia… (viac v nahrávke)

      Slovenskí fotografi na Medzinárodnom filmovom festivale v Karlových Varoch

Ako ste sa stali súčasťou festivalu?

,,Celé to začalo tým, že ma zavolal na stretnutie Bartoška spolu s Rudom Biermannom, kde ma zasvätili do celej situácie. Išlo totižto o to, že sme potrebovali urobiť tak výraznú kampaň, aby sme prevalcovali vtedajší ambiciózny Pražský festival. Bolo to veľmi dôležité, pretože sa určovalo, ktorý festival dostane kategóriu A. No a na základe tých výsledkov ju dostal Karlovarský festival a ten Pražský zanikol.

Študovali ste na FAMU v Prahe. Mohli ste sa umelecky rozvíjať už v tom čase alebo ste boli ovplyvnený vtedajším režimom?

,,Povedal by som, že je to dosť často trend hovoriť, doba bola ťažká, ale ja som skutočne necítil, že by ma bolo niečo schopné zastaviť. Vždy som si robil čo som chcel a komunistov som nebral ako seriózneho partnera, pretože mi prišli zmätení a slabí. Ja som si v podstate robil svoje veci a oni keď nemuseli, tak do nikoho nešli. Jediný problém som mal, keď som vystavoval v Nemecku vo Frankfurte a oni potrebovali všetko schvaľovať a moje fotky neprešli. Lenže galerista v Nemecku už nejaké moje fotky v galérii mal a vystavil tie necenzurované. Za to ma chceli vyhodiť zo školy, ale nakoniec nič nespravili. Musím povedať, že FAMU mala veľmi silnú pozíciu a akademická pôda bola v podstate nedotknuteľná. Mne v podstate vyhovuje akákoľvek doba, pretože si myslím, že sloboda vzniká v hlave.

Čo Vás ku experimentálnej fotografii priviedlo?

,,Osobne chcem byť v živote sám prekvapovaný a keď už niečo ovládam, tak z toho začínam cítiť rutinu. Mám rád, keď môžem robiť veci, ktoré sú pre dobrodružstvo, a pri ktorých neviem ako to dopadne. Akonáhle zacítim, že viem ako to môže dopadnúť tak to nerobím, pretože neznášam rutinu.

Väčšina vašich fotografií je čiernobiela. Má to pre Vás aj nejaký hlbší význam?

,,Ono to opäť tak trošku súvisí s tou slobodou, pretože ak ste si chceli urobiť kompletnú čiernobielu fotku, tak sa to dalo urobiť skoro na kolene. Ďalší problém bola napríklad farba a potom je to otázka vnímania. Ja som vždy cítil, že je lepšie menej ako viac. Takže som mal tendenciu pre mňa zbytočné veci z foteného prostredia odstrániť a nechať tam len to gro. S tým potom mohol pracovať a dostať tú fotku do inej, nevídanej polohy. V zásade aj teraz keď sa fotí na digitál, tak fotím ten základ na farbu, ale pokiaľ ju tam nepotrebujem, odstránim ju. Vy musíte skrátka tú fotku postaviť tak, aby sa do toho obrazu dalo vstúpiť. Dobrá fotka nie je to, čo si pripraví autor, mala by byť otvorená pre diváka.

foto: Jakub Kňažko

text, edit: smarty, Michal Horváth

audio: Erika Černáková

júl 012018
 
Viac o mne

Andrej Brník

Mám rád to čo robím a čo robím sa snažím robiť na 100%. Niekedy je to so mnou síce na nevydržanie, ale aj napriek tomu si myslím, že som celkom spoločenský.
Viac o mne

Karlovarský filmový festival je už v plnom prúde. Jeho prezident Jiří Bartoška odovzdal v prvý večer cenu za mimoriadny umelecký prínos svetovej kinematografii Krištáľový glóbus. Jeho držiteľom sa stal oscarový herec, režisér, producent, muzikant, multitalentovaný Timothy Francis Robbins. Pre slovenských a českých divákov je herec určite známy z filmu Vykúpenie z väznice Shawshank.

,,Najskôr som chcel byť kovboj, potom astronaut a nakoniec baseballista. Ale ako posledný zo štyroch detí som si od malička vyžadoval pozornosť tak, že som sa predvádzal.Astronauta a hráča baseballu si už zahral, a ako sám povedal, už mu chýba iba ten kovbojský film.

Ako aj po tých rokoch vníma úlohu vo filme Výkupenie z väznice Shawshank, ktorý je hodnotený ako najlepší film na najpopulárnejšom svetovom filmovom portáli IMDb?

,,Táto úloha bola pre mňa ako požehnanie a trvá to dodnes. Vždy, kedy ma niekto stretne a opýta na Shawshank, dokáže mi to naozaj zlepšiť deň. Existuje veľa dobrých filmov, ktorým sa takáto pocta nedostala, takže som naozaj veľmi rád.”

Vedel už v čase natáčania, že z tejto snímky vznikne výnimočný film?

,,Vedeli sme, že scenár, ktorý spracovávame je naozaj výnimočný. Netušili sme však, ako veľmi tento film zarezonuje v ľuďoch. Popravde, nebol to úspech okamžite po premiére filmu. Ten prišiel až s tým, ako sa začal šíriť medzi viac a viac ľudí skrz videokazety a DVD.

Vo svojom prejave spomínal aj českého režiséra Miloša Formana. Kedysi s ním mal spolupracovať na projekte, no nakoniec sa to nepodarilo. Je možné, že by tento projekt niekedy dotiahol do konca? Zmenilo krátke stretnutie s Formanom jeho pohľad na rozprávanie príbehu vo filme?

,,Miloš Forman natočil niekoľko z mojich najobľúbenejších filmov, akými sú Amadeus alebo Prelet nad kukučím hniezdom. Zo stretnutia s ním som bol veľmi nervózny, pretože bol jeden z mojich idolov. Vždy, kedy sa stretnem s niekým takým, je pre mňa príjemným prekvapením, že ide o skutočne skvelých ľudí. Miloš Forman nebol žiadnou výnimkou. Čo sa týka filmu, na ktorom sme mali pracovať, problém bol v tom, že štúdio, pre ktoré sa film mal natáčať ukázalo Formanovi plagát, ktorý sa mu nepáčil. Štúdio si film predstavovalo inak než Miloš a on skrátka povedal nie. A práve to som na ňom veľmi obdivoval, že dokázal povedať nie a nikdy nešiel pod svoju úroveň kvality.

V stredu bude mať na festivale koncert s vlastnou kapelou. O čom bude spievať?

,,Často spievam skladby, ktoré si aj sám píšem, no občas zahráme aj pesničky iných. Nejde ale o žiadne karaoke, väčšinou si vyberáme neznáme skladby. Viete, hudba je pre nás spôsob slobody a oslavy ľudstva. A dúfame, že sa nám na koncerte podarí vytvoriť úžasnú atmosféru.

Baví ho viac réžia, písanie scenárov, produkcia, divadlo alebo hudba?

,,Najviac ma baví hokej (smiech), no a potom réžia. Viete, robím režiséra v divadle. Mojím šťastím je, že mám vyučenú skupinu hercov, ktorú som sám trénoval. Ak dostanem nápad na novú hru, sú veľmi ochotní mi s tým okamžite pomôcť.

Splnili sa mu všetky životné sny?

,,Určite áno. Mám tri úžasné deti a to je môj splnený životný sen.

Robbins je známy aj tým, že často hovorí veci otvorene a vyjadruje sa aj k politike. Stalo sa mu, že by to priamo ovplyvnilo jeho kariéru alebo život?

,,Túto otázku sa ma pýtajú pomerne často. Viete, keby som bol ticho a nehovoril o veciach, ktoré ma hnevajú, a ktoré sú podľa mňa nesprávne, neviem, či by som bol na seba pyšný.

Pôsobí ako veľmi renesančný človek, je režisérom, hudobníkom, scenáristom, hercom, ešte by pokojne mohol byť aj maliarom. Z jeho slov by ale mohol byť aj politikom. Premýšľal, že by do politiky vstúpil?

,,Rád by som bol maliarom (smiech). Politika je profesia, ktorá ma nikdy nelákala. Hlavným dôvodom bolo asi to, že poznám veľa ľudí, ktorí sa do politiky zapojili a nedopadli veľmi dobre. Naopak som sa stretol s politikmi, ktorí sa snažia pomôcť ľuďom vďaka svojmu miestu v politike.

Aký je jeho postoj ku aktuálnemu hnutiu MeToo?

,,Myslím, že je dôležité vnímať tento problém a hovoriť o ňom, pretože existuje už dlhú dobu. Pokiaľ sa niekto cíti sexuálne ohrozený alebo priamo zneužívaný, malo by sa o tom hovoriť. Nemyslím si však, že by niekto mal stratiť svoju prácu iba pre obvinenie. Ak bol niekto obvinený, stál pred súdom, súd ho uznal vinným a na základe toho stratil kariéru, potom je to spravodlivosť. Samozrejme, história nejedenkrát ukázala prípady, keď zneužité ženy nedokázali na súde svoju pravdu pre moc danej osobnosti.

Včera, v sobotu 30. júna Tim Robbins zahájil večerné premietanie filmu Vykúpenie z väznice Shawshank v karlovarskom amfiteátri. K zážitku nepochybne prispela atmosféra pod holým nebom pokrytým hviezdami. Do letného kina sa na klasiku prišlo pozrieť 2260 divákov.

foto: Jakub Kňažko, Dominika Petráková

text, edit: smarty, Michal Horváth