Aktuálna pieseň

Názov

Umelec

107, 2 FM - LADÍME S VAMI. VŽDY A VŠADE!



107, 2 FM - LADÍME S VAMI. VŽDY A VŠADE!

Background

Fotograf Tono Stano: Sloboda vzniká v hlave

Napísal na 4. júla 2018

Tono Stano (58) patrí medzi 10 najlepších fotografov na Slovensku. Narodil sa v Zlatých Moravciach a študoval na FAMU v Prahe. Preslávil sa predovšetkým portrétmi slávnych celebrít a osobností, akými sú Morgan Freeman, Miloš Forman či Scarlett Johansson. Od roka 1994 je neoddeliteľnou súčasťou filmového festivalu v Karlových Varoch. Okrem iného je tiež autorom hlavnej ceny festivalu, ktorú organizátori udeľujú pre najlepší film – sošky Krištáľový glóbus.

Získali ste veľa ocenení, fotili ste rôzne celebrity. Ako ste sa dostali k ich foteniu?

,,Ono to malo celkom zaujímavý priebeh. Oslovil ma Jiŕí Bartoška s tým, aby som vytvoril scenár, ako by sme o festivale v Karlových Varoch dali vedieť. Spočiatku som pracoval na rôznych spotoch a propagačnej kampani. V tej dobe som chcel na prvú kampaň použiť historické portréty, ktoré boli z predošlých 30 ročníkov a zistil som, že nevzniklo nič. Povedal som si, že sa to musí zmeniť a musíme začať robiť portréty osobností, ktoré tam sú. Pretože po skončení festivalu je to jediné, čo ostáva ako taká nehýbajúca sa pamiatka. Takže hneď na prvom ročníku pod Bartoškom v roku 1994 som ich spravil päť.

Ako vznikol návrh ceny, ktorá sa odovzdáva v Karlových Varoch?

,,Spočiatku mal festival krištáľovú oblátku, ktorá sa odovzdávala v krabici na kinofilm. Niekoľkokrát sa ale stalo, že si ju výherca dal pod podpazušie, no počas podávania rúk na ňu zabudol a spadla mu na zem. S Jiřím Bartoškom sme sa o tom neskôr bavili a povedal mi, aby som skúsil navrhnúť novú cenu pre jeho prvý ročník vedený pod ním v roku 1994. Pôvodne sme skúšali osloviť viacero sochárov, chodili sme za nimi a pozerali sa na ich návrhy, no každý z nich sa snažil do tej sochy až príliš vtesnať svoj rukopis. V tíme spolu s Alešom Najbrtom, Cabaním sme sa dohodli, že každý z nás urobí vlastný návrh. Nakoniec sa vybral návrh, ktorý som spravil ja a zrealizoval sa do súčasnej podoby. Mali sme ale napríklad aj návrhy na to, aby sa táto cena mohla otáčať. Ja som si dokonca prial, aby sa táto cena stala súčasťou festivalu prirodzene, akoby len bola zaprášená a niekto ju vytiahol. Problém bol, že sa k tejto cene začali hlásiť rôzni ľudia… (viac v nahrávke)

Ako ste sa stali súčasťou festivalu?

,,Celé to začalo tým, že ma zavolal na stretnutie Bartoška spolu s Rudom Biermannom, kde ma zasvätili do celej situácie. Išlo totižto o to, že sme potrebovali urobiť tak výraznú kampaň, aby sme prevalcovali vtedajší ambiciózny Pražský festival. Bolo to veľmi dôležité, pretože sa určovalo, ktorý festival dostane kategóriu A. No a na základe tých výsledkov ju dostal Karlovarský festival a ten Pražský zanikol.

Študovali ste na FAMU v Prahe. Mohli ste sa umelecky rozvíjať už v tom čase alebo ste boli ovplyvnený vtedajším režimom?

,,Povedal by som, že je to dosť často trend hovoriť, doba bola ťažká, ale ja som skutočne necítil, že by ma bolo niečo schopné zastaviť. Vždy som si robil čo som chcel a komunistov som nebral ako seriózneho partnera, pretože mi prišli zmätení a slabí. Ja som si v podstate robil svoje veci a oni keď nemuseli, tak do nikoho nešli. Jediný problém som mal, keď som vystavoval v Nemecku vo Frankfurte a oni potrebovali všetko schvaľovať a moje fotky neprešli. Lenže galerista v Nemecku už nejaké moje fotky v galérii mal a vystavil tie necenzurované. Za to ma chceli vyhodiť zo školy, ale nakoniec nič nespravili. Musím povedať, že FAMU mala veľmi silnú pozíciu a akademická pôda bola v podstate nedotknuteľná. Mne v podstate vyhovuje akákoľvek doba, pretože si myslím, že sloboda vzniká v hlave.

Čo Vás ku experimentálnej fotografii priviedlo?

,,Osobne chcem byť v živote sám prekvapovaný a keď už niečo ovládam, tak z toho začínam cítiť rutinu. Mám rád, keď môžem robiť veci, ktoré sú pre dobrodružstvo, a pri ktorých neviem ako to dopadne. Akonáhle zacítim, že viem ako to môže dopadnúť tak to nerobím, pretože neznášam rutinu.

Väčšina vašich fotografií je čiernobiela. Má to pre Vás aj nejaký hlbší význam?

,,Ono to opäť tak trošku súvisí s tou slobodou, pretože ak ste si chceli urobiť kompletnú čiernobielu fotku, tak sa to dalo urobiť skoro na kolene. Ďalší problém bola napríklad farba a potom je to otázka vnímania. Ja som vždy cítil, že je lepšie menej ako viac. Takže som mal tendenciu pre mňa zbytočné veci z foteného prostredia odstrániť a nechať tam len to gro. S tým potom mohol pracovať a dostať tú fotku do inej, nevídanej polohy. V zásade aj teraz keď sa fotí na digitál, tak fotím ten základ na farbu, ale pokiaľ ju tam nepotrebujem, odstránim ju. Vy musíte skrátka tú fotku postaviť tak, aby sa do toho obrazu dalo vstúpiť. Dobrá fotka nie je to, čo si pripraví autor, mala by byť otvorená pre diváka.

foto: Jakub Kňažko

text, edit: smarty, Michal Horváth

audio: Erika Černáková