Andy Kraus: V mojej televíznej kariére bolo kľúčové šťastie

Pod menom Andy Kraus si takmer každý vybaví zábavný rozhlasový program Twister alebo populárny televízny Uragán, Hurikán či Susedia. Okrem toho napísal scenár seriálu Panelák, Kutyil, s. r. o., Keby bolo keby a mnohé ďalšie. Ako slovenský herec, humorista, scenárista a moderátor nám prezradil, ako sa k týmto pozíciám dostal, a v ktorej z nich sa cíti najviac ,,vo svojej koži.“

 V pondelok mali študenti FMK možnosť opäť stretnúť známu televíznu osobnosť. Tentokrát prišiel do Kina Oko Andy Kraus, ktorého diváci poznajú najmä zo zábavných programov. Prednášal práve na tému Televízna zábava.  ,,Zábavy je v súčasných televíziách podľa mňa dostatok. Ja si myslím, že je to momentálne tak rozhodené, že každý si tam môže nájsť v rámci tých žánrov, ktoré môžu byť v tej televíznej zábave, to svoje. Je to pestré.“

Keďže  aj zásluhou zábavy dokázal uspieť v širokej televíznej branži, zaujímalo nás, čo bolo pre Andyho ťažiskovým bodom. Na otázku, čo považuje vo svojej kariére za kľúčové, má jasnú odpoveď: ,, Kľúčové šťastie. Vážne, lebo ja som sa v podstate k tomu dostal takými veľmi zaujímavými cestami, ja mám vlastne vyštudované herectvo, čiže s písaním scenárov som sa na škole vlastne nestretol“.

Po vyštudovaní herectva na VŠMÚ sa Andy Kraus dostal do divadla a rozhlasového programu Twister, ktoré odštartovalo jeho kariéru. Dnes ho už všetci poznajú ako herca, scenáristu či moderátora. Nás zaujímalo, v akej pozícii sa cíti najlepšie. ,, Nikdy som nemal rád moderátorskú robotu, lebo tam som mal najväčšiu trému, keď som robil moderátora. Herec okej, ale iba s fúzami pod nosom, ja si neviem predstaviť, že by som hral inú postavu ako tohto bláznivého Maďara. Ako scenárista sa cítim najlepšie, pretože tam som schovaný.“ Podľa jeho slov sa moderátor dokáže často zamotať a nie vždy to ide napraviť. Čo sa týka herectva, tam je to odlišné, pretože pokazené veci sa dajú napraviť novou klapkou. No pri písaní scenárov má autor priestor a čas na kontrolu každého slova a zároveň môže do scenára vložiť kúsok zo svojej duše.

Text: Simona Rákociová