Aj pekná blondína môže byť inteligentná

TRNAVA, Jama. Hoci sa v médiách pohybuje už od strednej školy, trémy sa  ešte nezbavila. Svoju prácu robí s radosťou a nepovažuje ju za kariéru a necíti sa ani na vlastnú reláciu. Na to, aby sa dostala k tomu, čo chcela, musela byť aj ona v minulosti otravná, či tváriť sa staršie. Okrem televízie ju priťahuje rozhlas, ale vie si sama seba predstaviť aj vo výskume. Naoko  môže pôsobiť síce stroho a sebavedomo, ale v skutočnosti je Lucia Barmošová veľmi veselá a bezprostredná osoba.

Presvedčiť sa o tom mohli študenti Fakulty masmediálnej komunikácie v Trnave, ktorých táto známa moderátorka navštívila v utorok 12. novembra. O svojich skúsenostiach prišla porozprávať v rámci predmetov verbálne komunikačné praktikum a autorská výchova žurnalistická. Počas hodiny a pol strávenej na pôde UCM trpezlivo odpovedala na rôzne zvedavé otázky zamerané nielen na jej prácu. Poslucháči sa tak mohli dozvedieť napríklad aj to, že má dva doktoráty hoci bola posledná prijatá na svoj odbor. Na žurnalistiku sa hlásila z obchodnej akadémie, ktorú si vybrala, pretože sa jej nechcelo učiť a po maturite chcela začať pracovať. Počas strednej školy však začala pôsobiť v školskom časopise a písať pre prvé slovenské internetové noviny, vďaka čomu zistila, že niečomu podobnému sa chce venovať aj v budúcnosti.

Prácou v mediálnej sfére pokračovala aj na vysokej škole. Nájsť však prácu v médiách je veľmi ťažké a človek musí byť poriadne otravný, aby sa k nej dostal. O tom sa presvedčila aj mladá Lucia, ktorá tiež chodila od dverí k dverám, a ako sa sama vyjadrila, všade ju mali „na háku“. Nedala sa ale odradiť a nakoniec sa na základe predchádzajúcich skúseností dostala do TASR-u. Odtiaľ jej kroky viedli do rádia, ktoré ju dodnes priťahuje, pretože človeka núti pracovať s hlasom a môže pokojne vysielať aj neučesaná a v teplákoch.  Vyskúšala si prácu v komerčnom prostredí rádia Koliba i vo verejnoprávnom rozhlase.  Do televízie sa dostala vďaka náhode, keď si ju na základe vysielania v rozhlase pozvali na konkurz a ponúkli jej miesto v ranných novinách TV JOJ. Neskôr, po tom, ako ukázala čo vie, prešla do hlavného spravodajstva.

Začiatky v televízií neboli pre Luciu veľmi ťažké, keďže už mala nejaké skúsenosti. Okrem toho to brala tak, že ranné noviny takmer nikto nesleduje. Teraz si to už hovoriť nemôže, pretože večerné spravodajstvo vidí denne niekoľko tisíc divákov, čo je dôvodom stále pretrvávajúcej trémy. „Je to zodpovednosť, zvláštny pocit a adrenalín vedieť, že to pozerá veľa ľudí. Nesmieme to však dať na sebe poznať a musíme sa tváriť, že sme v pohode,“ povedala. Radi sú aj za situácie, kedy idú bez čítačiek a môžu improvizovať: „Človek potom aspoň vie povedať súvislú vetu.“

No a ako vyzerá taký vysielací deň Lucie Barmošovej?
„O 18-tej idem do maskérne a potom prečítam, čo mi dajú,“ odpovedala so smiechom. Ďalej však už vážnejšie pokračovala opisom rannej porady a sledovania práce redaktorov i diania mimo budovy televízie. Myslí si, že je dobré, keď sa moderátori aktívne zapájajú do procesu vytvárania spravodajstva. Pri tom je veľmi nápomocné, keď má moderátor zároveň aj redaktorský backround, pretože vtedy si môžu vzájomne vypomáhať. Počas popoludnia spoločne tvoria, neskôr sa nechajú moderátori skrášliť v maskérni a idú vysielať. Večer po prenose už neriešia nič, pretože podľa Luciiných slov sú všetci „unavení, otrávení a tešia sa domov.“

Vyjadrila sa aj k jazykovej stránke v televízii a tiež k celkovému televíznemu prejavu, ktoré podľa nej upadajú, pretože ľudia ich nepovažujú za dôležité. Spisovné vyjadrovanie je pritom potrebné dodržiavať aj v komerčnej televízii, keďže aj ona má za úlohu vzdelávať ľudí. „Teória je dôležitá a v kombinácii s praxou je ideálna, pretože človeka najviac naučí prax, ale dôležitá je aj práca s odborníkmi.“  Preto aj ona sama využíva jazykovú tútorku, ktorú majú v JOJ-ke k dispozícii. Pravidelne tiež sleduje každodennú sledovanosť a skúma, prečo je taká, aká je. Na základe toho si myslí, že televízie by sa nemali púšťať do konkurenčných bojov, pretože vtedy viac strácajú ako získajú. Útočiť na lídra a pokúšať sa ho zosadiť z pozície ide len veľmi ťažko, čo dokazuje aj situácia vo svete. Každá televízia by preto mala byť iná a jedinečná.  Sama programy v TV nesleduje. Skôr si radšej na internete vyhľadá, čo ju zaujíma. Na Slovensku však máme jeden formát, ktorému nedokáže odolať: „Musím sa priznať a cítim sa teraz ako na spovedi, ale pozerala som Mama ožeň ma! a celkom sa mi to páčilo,“ priznala so smiechom.

Lucia Barmošová učí síce na „konkurenčnej Paneurópe“, ale k študentom FMK bola rovnako milá, aj keď z miernych obáv musela zaparkovať za rohom Jamy. Vraj je hanblivá, ale vzdelanie a skúsenosti jej dodávajú sebavedomie. So študentmi si zo zásady tyká, pretože od nich nie je o veľa staršia a považuje ich za seberovných. Jej ďalším povolaním by malo byť materstvo a na otázku dokedy by chcela pracovať vo veľkej televízii opäť raz so smiechom odpovedala: „Donekonečna.“

Text a foto : KP