Aktuálna pieseň

Názov

Umelec

107, 2 FM - LADÍME S VAMI. VŽDY A VŠADE!



107, 2 FM - LADÍME S VAMI. VŽDY A VŠADE!

Background

Štyria Rumuni – časť prvá

Napísal na 4. marca 2015

A v Rumunsku SI BIU?

/Slávka/

Čo človeka motivuje k tomu, aby šiel do Rumunska? Povedzme si otvorene, Dubai to nie je. Štyria doktorandi sa rozhodli, že v rámci svojho štúdia skúsia pre zmenu, ako to funguje na zahraničnej univerzite. A aby si túto skúsenosť spestrili, vybrali si netypickú destináciu – malebné mesto Sibiu v Rumunsku.

Cesta do bodu X bola dlhá, predlhá. Po maďarské hranice to ešte šlo. Tu máte niekoľko záberov pre priblíženie atmosféry v aute:

No hneď, ako sme prešli na druhú stranu, sa naše obavy začali napĺňať. Dve zavalité ženušky so šatkami na hlavách a „dokonalým“ chrupom stáli pri prvom stánku s diaľničnými nálepkami. Vyzerali ako zo zlého ruského filmu. O pár krokov ďalej postávala skupinka počerných občanov vedľa starého vozidla. Asi miestna mafia. Maťo sa obetoval a vystúpil, my všetci sme sa zatiaľ snažili zabarikádovať auto. Netušili sme, že toto krásne antré nebude zďaleka všetko.

Do Sibiu nám ostávalo už len cca. 400 km, čo však pri počte rumunských diaľníc znamenalo viac ako 5 hodín. Cesta začala byť miestami viac a viac rozbitá a starých schátralých chatŕč popri nej tiež pribúdalo. Vyzeralo to ako po vojne. Prechádzali sme niekoľkými dedinkami, zlatý slovenský vidiek.  Domy boli zničené, polo- až úplne rozsypané. Ak ste počuli o nadmernom počte psov v tejto krajine, tak váš zdroj neklamal. K tomu ešte veľké stáda oviec, horiaci les, ktorý nikoho netrápil, a tetuľky predávajúce popri ceste zemiaky. Áno v marci. Asi ich vedia dobre skladovať.

Čo nás však na tejto ceste neznámou krajinou zaskočilo najviac? Nazvime to miestna architektúra. Vedľa rozpadávajúcich sa stavieb zrazu hrdo stálo niekoľko vysokých domov so zlatými prvkami v oknách, vežičkami a čo viac, s neskutočnými masívnymi kovanými bránami. Už som len čakala, pri ktorých stojí sv. Peter. A jedna brána okázalejšia ako tá vedľa. Hoci domy neboli ani omietnuté, často len z tehál, brána musela všetkým ukazovať, že majitelia na to majú. Len pár metrov od tejto luxusnej štvrte pokračovali zas staré učupené domce, za dedinou cintorín a ešte tri moderné novostavby, jediné, ktoré sme videli. A znova špina a smeti popri cestách.

„Ale čo? Dobre tu bude. Je to len iná krajina,“ upokojujeme sa. V Sibiu to isté – vedľa krásnych zrekonštruovaných historických budov stoja staré barabizne a čo je ešte divnejšie, skoro v každej takejto zrúcanine sídli advokát. Asi sa tu ľudia súdia, koho dom je škaredší. A ešte jeden poznatok. Toľko vrán sme nevideli ani za celé naše životy dokopy. Celé kŕdle číhajú na vysokých stromoch. Dúfam, že nečakajú na slovenských turistov.

Malý videobonus pre vás:

Zabudnite na Čajku či na Cervezu, vitajte v Cotone!

/Radka/

Sme tu už dva dni. Prežívame rôzne – predstavujeme si, že je to Chorvátsko, ignorujeme vane vo dvore, po večeroch sa snažíme odreagovať hromadnou „meditáciou“. Tak ako včera. Okolo polnoci Andrej vymyslel, že sa treba socializovať (aj keď socialistické je to tu dosť) a že treba ísť na nejakú študentskú párty. Veď prečo nie, radi sa porozprávame, ak to teda na nás nebudú skúšať ich jazykom, ktorého pôvod je asi niekde v oblasti úrodného polmesiaca.

A tak sme vyrazili – my – dve silné súčiastky tímu – Radmila a Andrej. Vytiahli sme najlepšie šaty, aj sme sa učesali, že nech vyčnievame z davu. Aké bolo naše prekvapenie, keď sme zistili, že sme v tejto lukratívnej budove zamknutí a ak sa chceme niekam dostať, tak maximálne na záchod. Chytala ma panika a klaustrofóbia, do Googlu som v strese písala „number doorman university sibiu“. Vtom niekto zvonku zaklopal na dvere. Andrej! Nestratil duchaprítomnosť, hbyto ako laňka preliezol okno, prerúčkoval po odkvape a zalarmoval vrátničku. Je to dobrý chlap, ešte aj z Oravy je. Plní adrenalínu sme vyrazili do blízkeho baru – Coton. Keby sme chceli prirovnať toto miesto k niečomu trnavsky známemu, povedzme, že je ako interiér Čajky – len úplne iné, ľudí ako v Cerveze – len inak a hudba ako v Monkey. Taká istá. Pretlačili sme sa cez davy smerom k dlhému baru, cestou Andrej zbadal jedinú známu tvár – miestneho policajta, ktorého meno už nevieme. Nepýtajte sa, ako sme sa s ním spoznali, ale podarilo sa nám ho konečne presvedčiť, že ozaj nie sme z Poľska. Tak sme počas pár pív pokecali o živote v Rumunsku. Tu je zopár faktov, ktoré nám povedal:

–          v Sibiu majú kruhové objazdy už DVA ROKY!;

–          nemajú radi Bulharov;

–          v rumunskom hip-hope sa vulgárne nadáva! (vulgaris words in this song, you know?);

–          poznajú Hamšíka;

–          v piatok tam budú normálnejší ľudia (hm).

Odišli sme, zabavili sa, aj vrátnička nás nevymkla. Budeme vás informovať o ďalších krokoch. Držte naozaj palce, lebo zatiaľ ste asi málo.

20150302_17212720150302_23105920150303_144212

IMG_0280