RELAMA

Tanečná škola aj na tvojej univerzite

apr 242017
 

Quo Vadis, ktorú každoročne organizujú prváci doktorandi, sa tento rok venovala téme zodpovednosti marketingu a médií voči spoločnosti. Podľa slov organizátorov je táto téma v spoločnosti rezonujúca a vhodná k zamysleniu nielen v okruhu doktorandov, ale aj mladších študentov. Štyri osobnosti z mediálnej praxe divákom ukázali negatívne aj pozitívne vplyvy médií a zároveň vyvolali mnoho diskusiu – podnecujúcich otázok.

Príležitosť alebo prežitok?

Médiá majú moc. Kto má moc, má (mal by mať) aj zodpovednosť.

Za rečníckym pultom Kina OKO ako prvá prebrala slovo hovorkyňa Rady pre vysielanie a retransmisiu, bývalá študentka FMK Lucia Jelčová. Svoju kariéru začala ako redaktorka spravodajstva v RTVS, kde zistila, že médiá, okrem moci ovplyvňovať mienku ľudí, majú moc aj pomáhať riešiť problémy. Hovorí aj o negatívach – príval
„infotainmentu“, politické ovplyvnenie médií či príliš negatívne spravodajstvo. Podľa nej by sa nad zodpovednosťou médií mali zaoberať najmä študenti našej fakulty – ako pracovníčka pre charitatívnu organizáciu sa mnohokrát stretla s neetickým konaním novinárov. (Medializovaním problému môžu problém odstrániť, na aký veľký zásah do súkromia však majú právo?) Lucia Jelčová premosťuje do súčasného zamestnania, v ktorom už nezohráva rolu producenta, ale kontrolóra. Spolu s poslucháčmi sa zamýšľa nad tým, čo je v skutočnosti objektívne spravodajstvo, keď ho tiež posudzujú iba ľudia – zo svojho subjektívneho pohľadu. Rozoberá aj nedostatky médií, ktoré často zabúdajú na jazykovú kultúru a spisovný prejav, vysielanie pre zrakovo/sluchovo postihnutých, umiestňujú príliš veľké množstvo reklamy…zatienenie médií hladom po zisku. Zodpovednosť voči recipientovi sa v mediálnej oblasti stáva stále viac zastaraným slovom – prežitkom.

Médiá menia ústavu

Sála Kina OKO bola takmer plná, keď sa slova chopil Doc.PhDr. Martin Kasarda, Dr., okrem iného aj spolumajiteľ PR agentúry Žltý slon, ktorá produkovala dosiaľ najnavštevovanejší slovenský film – Únos. Idea filmu vznikla už v roku 2009 a vtedy to mala byť detektívka, adaptácia jedného z románov slovenského spisovateľa Dominika Dána. Po oslovení režisérky Mariany Čengel Solčanskej sa koncept filmu zmenil na politický thriller. Martin Kasarda objasnil celú cestu medializácie úspešného filmu.

Na začiatku sme sa pýtali: Bude to ešte niekoho zaujímať?

Producenti filmu chceli zapôsobiť na mladú generáciu rovnako ako aj na tú, ktorá si prípad únosu prezidentovho syna pamätá. Svoj cieľ dosiahli a na ich prekvapenie, aj oveľa viac. Keby film neoživil prípad nevyšetrenej vraždy Róberta Remiáša, ktovie, či by vôbec niekto poukazoval na zrušenie Mečiarovych amnestií.

Úloha reklamy je vyvolať emóciu, ktorú si budeme spájať so značkou

Martin Woska, spolumajiteľ neziskovej reklamnej agentúry TRIAD, poukázal na kladné stránky marketingu. Vysvetlil princípy „goodvertisingu“ – dobrej reklamy. Značky dnešnej doby začínajú namiesto neustáleho reklamovania nových produktov investovať do prínosu spoločnosti (Tým si získajú reklamu a pozitívnu emóciu u recipienta). Poslucháčom ukázal rôzne príklady – jeden je situovaný v Rumunsku, kde nemocnice trpeli nedostatkom darovanej krvi. Televízie preto odstránili červenú farbu zo svojho obrazu a tým poukázali na svet bez červenej- bez krvi. Tento marketingovo-mediálny ťah spôsobil zvýšenie darcov a štátnu dotáciu pre odber krvi.

Have the balls to make the calls.

Na záver ukázal divákom úspechy jeho firmy a spoluprácu s viacerými svetovými značkami. Povzbudil študentov, aby sa nebáli používať mobilný telefón, vraj, všetko sa dá vybaviť prostredníctvom troch až piatich telefonátov, nezávisle od toho, ako veľmi nesplniteľne vyzerá váš (marketingový) cieľ na začiatku.

Hry sú liekom proti apatii

Posledný rečník v dopoludňajšom programe konferencie bol Oliver Šimko, pôsobiaci v spoločnosti LUDUCRAFTS. Venuje sa zavádzaním herných princípov do nehernej oblasti – Gamifikácii. Objasňuje fakty a ruší stereotypné predstavy – priemerný vek aktívnych hráčov (nielen počítačových hier) je 32 rokov a sú to prevažne ženy. Verí, že človek hry prirodzene vyhľadáva. Rozumejú našim potrebám – poskytujú okamžitú spätnú väzbu, odbočenie od stereotypu, prekonanie konfliktov v bezpečnom prostredí a rovnako aj samého seba.  Podľa jeho slov majú hry schopnosť navrátiť hodnoty do života človeka. Ako jeden z príkladov uviedol „Poop-o-meter“ – prístroj na meranie teploty psích výlučkov. Po nainštalovaní prístroja do parku, v ktorom každý ignoroval ich vyhadzovanie do smetného koša, sa problém odstránil. Prístroj priniesol atrakciu najmä pre mladších návštevníkov, ktorí sa predbiehali, ktorého domáci miláčik má teplejší exkrement. Cieľom bol čistý park a spokojní ľudia.

Na konci konferencie odchádzali študenti naplnení hodnotným obsahom. Dnes sa často stretávame s negativitou namierenou voči médiám a ich „needukatívnemu“ vplyvu. Po opýtaní na názor odpovedali poslucháči trefne:

Médiá by som neškatuľkoval. Sú ako oheň alebo voda – dobrý sluha, ale zlý pán.

foto: Peter Lančarič

Viac zaujímavých článok z nášho webu