Aktuálna pieseň

Názov

Umelec

107, 2 FM - LADÍME S VAMI. VŽDY A VŠADE!



107, 2 FM - LADÍME S VAMI. VŽDY A VŠADE!

Background

Pokušenia, ktoré ostali za sklom

Napísal na 25. marca 2016

Kapela Korben Dallas odštartovala 21. októbra 2014 svoje turné k albumu Banská Bystrica. Približne po roku a pol sa vrátili na pódiá s albumom Kam ideme, ktorý nahrali s orchestrom. Tentokrát bol ich štvrtý koncert v Trnave, a napriek tomu, že orchester ostal doma, atmosféra ostala rovnako euforická.

Je utorok 15. marca. V Trnave je celkom tichý, ponurý večer. Pomaly sa schádzame v Artklube. Účasť je vysoká. Všade prúdi nedočkavosť, vôňa piva a pred klubom aj  hlúčiky mäkkého cigaretového dymu. Očakávame speváka a gitaristu Juraja Benetina, basgitaristu Lukáša Filu a bubeníka Oza Guttlera.

FOTO 1 Eva Jonisová

Pár minút po deviatej sa otvorili dvere do zákulisia a usmati korbenovci sa vplynuli na pódium. Bez zbytočných slov a otáľania sa chytili svojich nástrojov a prehovorili cez prvú pieseň Pokušenia. Búšilo to celým klubom, ani sme si poriadne nestihli uvedomiť, že Korben je už tu, ich hudba začala pretekať po celom tele, zachytávala sa v každej bunke. Ťahalo nás to k tancu – zatiaľ čo zadná časť  publika sa temperamentne zvŕtala, predná sa len ľahko ohýbala. Nedalo sa to prerušiť, hudba sa usádzala stále hlbšie a hlbšie, s Juriho výškami sa intenzívnejšie zadierala pod kožu. Bez prestávok pokračovali ďalšími a ďalšími rockovými rytmami. Nevedno, či spevákova výzva o prichádzajúcej najtanečnejšej piesni alebo stúpajúca horúčka priniesla viac tanečna aj do predných radov.

FOTO 2 Eva Jonisová

Nastal zvláštny prelom. Prvá polovica bol rozbeh, teraz prichádza smršť. Nálada tancovania ustúpila a zrazu nás zamrazilo. Oči hudobníkov sa zableskli iskrou tajomna, zazneli prvé tóny Trofejí. Priestorom sa rozlievali vážne častice. Hudba, ktorá bola usadená hlboko pod kožou, sa pomaličky vyparovala do celého klubu a vytvárala hlúčiky neviditeľného tajomstva. Toto krásno sa vpíjalo do stien, putovalo ďalej a hľadalo chýbajúce časti…

Bum! Zrazu sa zvali ozrutné zvuky gitár a bicích, Juraj dodal: „Aby ste nezabudli, že sme rock’n’rollová skupina, Trnava! Čierne ráno!“ A vážnej atmosfére bol koniec, prišla nálada neskrotna. Ležérny výraz tváre basgitaristu Lukáša Filu sa uvoľnil o stupeň viac, viac sa povolili aj ruky a boky fanúšikov, priestor, kde predtým poletovali smutné čiastočky, sa premenil na kotol. Žiadne konvencie, kapela to rozbalila – my sme boli hladní po kvalitnej spúšti a oni mali stále širšiu a širšiu ponuku. Boli sme tak nenásytní, dúfajúc, že Jurajove výskoky zakončené nožničkami skončia na nás, lebo sme chceli byť pri hudbe najbližšie ako to bolo možné. Po hudobných orgazmoch sme mierne vyčerpaní nechápavo počúvali ďalej. Nové tóny, ne(z)poznané. Z hľadiska som začula: „Čo to je za pesničku, v živote som ju nepočula, ale ten text poznám!“ Známy text, neznáma melódia. Jej pasáže pred refrénom pripomínali zvučné ostré pílenie, mimoriadne prudký a prenikavý zvuk strún basovej gitary s prímesou ťažkých bubnov. Tú melódiu som si chcela vtrepať do hlavy, nikdy na ňu nezabudnúť, počuť ju večne. Nedočkavo som čakala na tú časť v pesničke, ale mala som obavy, že ju už ťažko budem niekedy počuť. Bolo to neskutočné. Bunky sa driapali, chceli ísť von, za tým zvukom, ale pri tej časti len zastali a ohromené zostali stáť. Kričali sme, tlieskali, plakali a na koniec sme sa dozvedeli, že: „Toto bol cover našej vlastnej pesničky, haha. Chýbal nám len orchester a Aneta Langerová.“ Na kvalite to nestratilo, dostalo to iný, nový rozmer, taký, ktorý sa dá pocítiť len na malú chvíľu, v tej peci, z ktorej sa varilo teplo.

FOTO 3 Eva Jonisová

„Sú tu chlapi nad 30?“ Prihlásili sa asi tri ruky. „Ostatní môžete ísť teraz na pivo, toto je pre nich. Čo už.“ Všetci sme zostali a tvárili sa vyzrelo. Chvíľu sa nám aj darilo, ale vyše 5 minútové sóla a vystrájanie hudobníkov nám to nedovolilo. Duch sa dvíhal vyššie a vyššie so spevákovými vrcholmi. Človek sa cítil ako na špičke skaly alebo ako na obláčiku, z ktorého chcel kričať a cítiť sa beztiažne. Beztiaž prerušila poznámka, že čas vypršal. Nastala naša vzbura. Kapelu milé výtržnosti nenechali dlho v backstage-i a znovu sa chopili inštrumentov. Len dva prvé tóny gitary a spievali sme miesto nich. Zmena rolí: Juraj sa začal smiať, Lukáš pustil ruky od nástroja. Jediný Ozo udržal naše kvílenie na uzde. Postupne to podnietilo aj ostatných členov a prispôsobili sa nám.

Ďalšie výzvy fanúšikov boli neúspešné, skoro dvojhodinovému koncertu bol koniec.

Ľudia však ostávali v miestnosti, nechávali na seba padať všetky zložky hudby, pomaly miznúcu krásu, ktorá ostávala vo vzduchu, na stenách, ale hlavne v každej jednej bunke… až keď sme vyšli von, uvedomili sme si, že „všetko zlé ostalo (aspoň na chvíľu) za sklom“.

FOTO 4 Eva Jonisová

Autor: Klaudia Šútorová

Foto: Eva Jonisová


Pokračovať v čítaní

Další článok

HIT kapely z východu


Predošlý článok

Kávička za básničku


Náhľad