Aktuálna pieseň

Názov

Umelec

107, 2 FM - LADÍME S VAMI. VŽDY A VŠADE!



107, 2 FM - LADÍME S VAMI. VŽDY A VŠADE!

Background

Kuba: V zajatí hlavného mesta Havany

Napísal na 25. októbra 2017

Jedného krásneho dňa som sa dozvedel, že sa naskytla výborná príležitosť vycestovať na Kubu v rámci cezhraničnej spolupráce. Ako pedagóg som si naivne myslel, že tu budem môcť učiť a odovzdať svoje skúsenosti kubánskym študentom. A tak, po mesačnej ceste za týmto snom plnej byrokracie a všakovakých kolkov, potvrdení s okrúhlou pečiatkou a očkovaniach, sa nakoniec blížil dátum vycestovania na tento karibský ostrov nachádzajúci sa blízko americkej Floridy a Mexika.

Dostať sa tam nebolo jednoduché.

Táto cesta bola už do začiatku mierne záhadná. Nikto nám nevedel presne povedať na koľko dní tam ideme, kedy letíme a čo tam budeme robiť. Toto všetko sme sa dozvedeli týždeň dopredu (vedeli sme, že náš pobyt má trvať cca 3 týždne, čo nám ale nik nepotvrdil). Dostali sme meno kontaktnej osoby na Kube, ktorej som ihneď napísal mail.


Pohľad z okna lietadla.

Cesta na Kubu.

 

 

 

 

 

 

 

 


No prvé prekvapenie prišlo paradoxne ešte doma na Slovensku. V pondelok, deň pred odletom, nám bolo oznámene, že kubánska strana bez udania dôvodu zmenila prepravcu a čas letu. A tak sme leteli kúsok skôr a nie cez Paríž, ako bol pôvodný plán, ale cez Amsterdam. Cesta z Amsterdamu trvala približne 9 hodín.

Už z lietadla bolo jasné, že ide o krajinu s tropickou klímou. Samé palmy a rovina. Nie je to Európa. Z okienka neuvidíte úhľadne upravené polia a lúky. Po pristátí už začínate mať dojem, že tá krajina je troška zanedbaná. Keď vystúpite z lietadla, ako prvé vás prefacká teplo. Potom šok z letiska, a potom už začínate naplno nasávať atmosféru celého toho, čo príde. Nie je to tu zlé, ale veľa vecí je tu iných, než sme zvyknutí.

…veľa vecí je tu iných, než sme zvyknutí.

Po prílete nás čakali už delegáti z univerzít (ak by sme ich tak mohli nazvať). Carlos, ktorý si prišiel pre nás, ovláda plynule angličtinu. Čakalo nás auto, naložili sme kufre a ide sa. Bol som plný očakávania, čo uvidím. Od Carlosa som vedel, že letisko je mimo mesta, a tak som čakal, kedy ma uchváti pohľad naň. No ono to akosi neprišlo…..

Cesta starým americkým autom.

Tu si začínate vytvárať prvé asociácie o Kube. Veľké cesty, ktoré sú využívané tak na 50%. Všadeprítomný neporiadok a ošarpané budovy. A zrazu Carlos spustil: „Toto je ministerstvo toho a toho, tu je fakulta tá a tá.“ Hneď som pochopil…Už sme v meste.

Vysadili nás v hoteli. Povedzme, že dobre… Voda tečie len studená. Našťastie nie ľadová, len studená. Carlos chcel aby sme si hneď spravili prehliadku. Ukázal nám Hotel Nacional de Cuba (ten z filmu Krstný otec 3), ukázal nám obchod, pár ciest k UNI a odišiel. Ja som sa vrátil na hotel plný zvláštnych emócií, ktoré som musel v sebe upratať. Je toto Kuba? Je toto hlavné mesto? Vyhovuje im toto všetko?


Pokračovať v čítaní