mar 122012
 

TRNAVA: Dňa 8.marca navštívil Univerzitu sv. Cyrila a Metoda v Trnave minister školstva, Eugen Jurzyca (SDKÚ-DS). So študentmi a pedagógmi diskutoval na tému Kvalita vysokých škôl na Slovensku. Prinášame vám najzaujímavejšie otázky a odpovede, ktoré v rámci debaty odzneli.

Pán minister, vy na základe grafov a tabuliek zostavených OECD tvrdíte, že image  našich vysokých škôl je horší ako skutočná kvalita, pretože máme dobrú zamestnanosť, podľa prieskumov najlepšiu zamestnanosť absolventov v EU. Podľa toho súdite, že kvalita škôl je dobrá?  To nie je dobrý argument.  Zamestnanosť nie je hodnotiacim kritériom kvality vysokých škôl. Tabuľka skorej poukazuje, že naša spoločnosť má v porovnaní s inými krajinami EU stále málo absolventov vysokých škôl a teda trh nie je nimi nasýtený tak ako v zahraničí. Ako teda vnímate kvalitu vysokých škôl?

Áno, som presvedčený, že zamestnanosť nie je ukazovateľ, ktorý dokáže merať kvalitu škôl komplexne.  Avšak to, že študenti sú zamestnateľní na trhu práce hovorí niečo o tom, ako kvalitne sú pripravovaní v pedagogickom procese.  Netvrdím, že tieto ukazovatele hovoria ako sú absolventi pripravení na život či na riešenie celospoločenských problémov, no keďže máme najnižšiu nezamestnanosť spomedzi krajín EU v roku 2010, svedčí to o tom, že škola študentov kvalitne pripravuje. Netvrdím, že zamestnanosť sa rovná kvalite, ale hovorí to o kvalite skutočne veľa. A možno máme menej absolventov ako iné krajiny v Európe, ale je po nich dopyt, čo dokazujú výsledky nezamestnanosti, v ktorých sme skončili najlepšie.  Vysoké školy dokážu saturovať dopyt po vysokoškolákoch, ktorý je možno vyšší, ale mohli by sme mať vysoké školy, ktoré by nedokázali dopyt saturovať. (pozn.red saturovať=nasýtiť)

Je pekné vidieť na vašich grafoch, že nezamestnanosť absolventov na území SR je v porovnaní s ostatnými krajinami EU najnižšia. Je to však výsledok kvality školstva? Veď si len vezmime, koľko mladých ľudí po skončení školy odchádza do zahraničia, kde pracujú ako čašníci, housekeeperi či pomocný personál v kuchyni. Alebo pracujú niekde v obchode. Áno, sú zamestnaní, no nerobia to čo vyštudovali, lebo na trhu práce nenájdu uplatnenie.

Áno, súhlasím, že nízka nezamestnanosť na Slovensku je spôsobená aj tým, že veľa absolventov odíde do zahraničia. Ale máme tu čísla, ktoré som vám ukázal a tie vytvárajú o krajine nejaký obraz. Čísla však hovoria aj o priemerných  mzdách. A ak by masová väčšina absolventov skončila za pokladňou, na výške tej priemernej mzdy by sa to prejavilo. A zatiaľ tomu tak nie je.

Spustili ste portál iEDU. Chýba mi v ňom však prehľad dopytu po práci. VŠ produkujú množstvo študentov, ktorých je trh práce presýtený. Naopak sú profesie, ktoré majú veľkú šancu zamestnať sa, pretože takých študentov je málo. Chýba mi väčšia prepojenosť firiem. Aby si mohli študenti aj podľa dopytu po práci lepšie vybrať čo študovať.

Na tomto portáli máme naozaj veľa poctivo vypracovaných dát napr. informácie o dopyte po študentoch tej ktorej  školy. To, o čom hovoríte by bolo možné len na základe dotazníkov a údajov, ktoré by nám firmy nahlásili. Bolo by to veľmi komplikované. Predstavte si napríklad dovozcu zeleniny z Thajska a vedúceho štukatérov v Bratislave. Aká je to pozícia? Právnická, ekonomická, technická? Veľa miest v súkromnom sektore je takých, že nevieme, ktorá kvalifikácia je najviac potrebná. Ale postupne vytvárame tlak na školy, niektoré s nami už spolupracujú, aby nás informovali, na akých pozíciách pracujú ich absolventi.  Považujem to za kľúčové, pretože mladí ľudia sa rozhodujú o vysokej škole nie len na základe platu, ale najmä na základe toho, či ich tá práca bude baviť a či majú šancu uplatniť sa na trhu práce.

Minulý rok ste prišli z myšlienkou zrušenia štátnic. Prečo ste od toho nakoniec upustili? Je šanca, že sa štátnice niekedy naozaj zrušia? Pretože sú to všetko veci, z ktorých študenti už skúšaní boli.

Ja som nepretláčal myšlienku zrušenia štátnych skúšok, chcel som, aby sa každá univerzita resp. fakulta sama rozhodla, či bude štátnice mať alebo nie. Súhlasím s názorom, že niekedy sú štátne skúšky ozaj nepotrebné, lebo študenti z daného učiva už skúšaní boli. Niektoré univerzity/ fakulty si však chcú štátnice zachovať, lebo rektori/dekani  považujú štátne skúšky za dobrý zdiscipliňujúci faktor. Ak by novela zákona, v ktorej bola táto problematika zahrnutá prešla, myslím si, že väčšina škôl by štátnice zrušila. Žiaľ, neprešla.

Česko a Slovensko sú pomerne zrovnateľné krajiny. Prečo teda o mnoho viacej slovenských študentov odchádza študovať do Česka ako naopak?

Keby som sa chcel vyhnúť tejto otázke, poviem vám, že dôvodom je šírenie správ médiami, ktoré hovoria o zlom stave školstva na Slovensku. Ale nepoviem to. Áno, skutočne viacej slovenských študentov odchádza na české školy ako opačne. Ja poznám rozpočty niektorých vysokých českých škôl a Česi skutočne prispievajú na školstvo viacej ako my, s tým súvisia aj vyššie platy.  Ministerstvo školstva v ČR však malo minulý aj tento rok výnimku zo šetrenia. Nevravím, že to bol veľký skok dopredu, ale tá výnimka tam bola. Ďalším dôvodom je, že po rozdelení Československa malo Slovensko úroveň 63% z Česka, teraz má úroveň  91 % z Česka.

Aké sú vaše povolebné plány?

Mňa začalo školstvo celkom baviť, preto by som sa mu chcel venovať aj naďalej. Ale ak nezískame vo voľbách 5%, je to otázne.

Text: Romana Gučková, Foto: Edina Erdélyiová

Viac o mne

Andrej Brník

Mám rád to čo robím a čo robím sa snažím robiť na 100%. Niekedy je to so mnou síce na nevydržanie, ale aj napriek tomu si myslím, že som celkom spoločenský.
Viac o mne

Posledné príspevky autora Andrej Brník (pozri si všetko)

Viac zaujímavých článok z nášho webu

  1 233 komentárov to “Zamestnanosť absolventov nemeria kvalitu vysokej školy”

 Leave a Reply

You may use these HTML tags and attributes: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>